August 2012

AUGUST 31,2012

31. august 2012 at 20:01 | lucienne

Ahojte ladyes,
dnes to bude len tak fakt narýchlo.
Pred dvomi hoďkami som sa vrátila od babky, kde som ešte na týždeň bola na prázdniny.
Bola som u babky a deda s mamininej strany.
Nenávidem rodinné návštevy a stretnutia ale u babky z maminej strany som veľmi rada.
Mám ju najradšej z rodiny a ešte aj môjho bratranca, jej vnuka. On je ako môj starší brat a ešte sesternicu s tetou...
No, ale babka s dedom už sú väčšinou doma, lebo zo zdravotných dôvodov už tak nechodia von. Im rada robím spoločnosť.
Prečítam tam vždy veľa kníh, dobre sa porozprávam sa babkou a dedom...
Zbožňujem ich pivnicu a dedovu garáž. Majú tam milión starých vecí a kníh a úžesne tam vonia!
Rada sa tam prehrabujem a u deda v garáži som našla štyri úžasné staré stoličky, no nemohla som si zobrať vešetky, lebo by sa mi nezmestili do izby tak som si vzala iba jednu... Je fakt krásna.
Ešte zbožňujem ako sa dedo s babkou doťahujú. Ja z toho dostávam záchvaty smiechu. Dedo si stále niečo vyspevuje a potom na tú melódiu vymýšľa rôzne texty, potom sa s babkou o tom vadia, potom sa povadia o susedoch a o babkiných kamarátkach... A ja sa z nich len smejem.
Môj dedo úžasne varí. Tak skvele som si u noch za ten týždeňpochutnala... Bolo tam úžasne.
Chodili sme aj za bratrancom, ktorý býva neďalko nich.
Oni bývajú na východe a ja v Bratislave, takže sa vidíme málokedy.
Bratranca som už skoro rok nevidela a bola som rada, lebo my sme ako súrodenci... No teraz je on už dospelý a v októbri navyše odcháda do Británie. Na štyri roky!!!!!! Tak mi bude smutno.... Aj by som išla s ním. Ach. strašné. Mám ho veľmi rada a nechcem aby odišiel. Bude mi veľmi chýbať.
No, ale oni majú dom a majú dvoch skvelých psíkov. Čierneho a bieleho. Sú strašne zlatý no nastihla som ich odfotiť...
Bola som aj v kine na Cosmopolis, bol to celkom fajn film a potom napíšem obsah.
Dám snáď aj nejaké foto ešte z dovolenky.
A ešte čakajte obsahy z kníh:
Anna Karenina
Hamlet
Othello
Macbeth
Ako sa vám páči
Vražda s reprízou

Papa, tak snáď zajtra...

Diary

23. august 2012 at 12:47 | lucienne

Ahojte,
prepáčte, že som tu chvíľu nebola, no akosi som nemala čas. Na také malé trojdňové prázdninky u mňa bola moja kamoška a bolo fakt super...
Boli sme síce aj dobrovoľne povinne v jednej zoo, ale mali tam strašne krásne opice.
Večer sme mali filmové maratóny a pozerali sme toho fakt veľa...
Napríklad:

Pubertiačka

Chceš mě chci tě

Mrcha učiteľka

Milý John

Ženy sobě

Hezké vstávaní


No a zajtra odchádzam a asi nebudem na týždeň na pc, no možno sa mi podarí...
Ale do oficiálne do 31.8. niesom na blogu.

Fashion 3.6

20. august 2012 at 20:02 | lucienne
Blue Shirt Dress, Black Lace Shoes, Black Bag
Strašne sa mi páčia tie riflové šaty.
Sú veľmi pekné a jednoduché. Celý outfit je trochu retro
a ja mám také veci rada...

HarryPotter

15. august 2012 at 18:43 | lucienne



Zbožňujem Harryho Pottera!
Vyrastala som s ním od škôlky a sprevádza ma doteraz.
Každý diel mám prečítaný minimálne 8 krát.
V tomto som fakt trochu.....divná,fanatická??

A tieto obrázky sú super! Najviac ma rozosmial ten prvý :)

Čo na to povedať?

14. august 2012 at 16:32 | lucienne
Ahojte,
dnes ráno som bola v auparku u zubárky a potom sme sa šli prejsť do
sadu Janka kráľa a na pláž.
Potom sme šli na obed a doma som s mojim malým bráškom triedila lego.
Má asi sedem takých tých maličkých skladačiek ako požiarne auto, malá pumpa,
vesmírna raketa... A potom má ešte jednu obrovskú policajnú stanicu.
No a všetky tie minikocky mal pomiešane dokopy a aby toho nebolo málo, mal to
zmiešané z mojím ĺegom, ktoré mi raz dávno priniesol ockov najlepší kamarát z Ameriky.
Vtedy boli malé legové kocky novinka a ešte u nás vôbec neboli, takže to bola moja obľúbená hračka.
No k veci. Tak sme to celé potriedili a upretali mu izbu. Neskutočný bordelár je , ten môj brat.
No, to má asi po mne...:)
A teraz píšem na blog a len tak surfujem...
No ale včera som bola v Lidli, lebo tento týždeň mali maliarske potreby. Farby, plátna, štetce...
A mamka so sestrou si pozerali katalóg a tam videli takého dreveného panáčika, podľa ktorého sa kreslia postavy a bol len za štyri eurá. Tak som celá natešená zabehla na peši do Lidla, že si kúpim panáka. Ešte som ho aj videla v katalógu, síce dole hlavou, no tešila som sa aký bude pekný, ako budem podľa neho kresliť a pod.
Prišla som tam a boli tam všetky veci z katalógu, okrem....panáka.
Tak som sa šla opýtať predavačky, prečo ho tam nemajú, keď bol v katalógu.
Predavačka povedala, že ona si panáka nevšimla a nevie, že ho majú. Ja som ju skalopevne
presviedčala, že panáka mali a hustila som to do nej asi desať minút. Potom som to nechala tak, že sa pozriem v inom Lidli.
Nakúpila som a šla som domov. Doma som sa pozrela do letáku, že čo mi to sestra s mamkou povedali.
No a panák v letáku bol, no len ako ozdoba k maliarskym potrebám a vzhľadu letáku...
A cena pri ňom bola na výrobok vedľa neho....
Toto leto sa mi stalo už toľko trapasov, že fakt neviem, čo na to povedať...

Under The Never Sky

14. august 2012 at 15:58 | lucienne
Knihu Pod vražednou oblohou som zhltla za pár hodiniek.
Je mixom Hier o život, Hostiteľa, Škaredí a Naprieč vesmírom.
V tej knihe je z každého toho niečo. Aj keď som pri tom mala pocit, že čítam tie štyri zmixované knihy,
predsa tam bolo niečo, čo bolo svojské, niečo, čo je v každej knihe.
Dej sa odohráva v budúcnosti, to je asi hlavná podobnosť zo všetkými knihami.
Je o dievčati menom Aria, ktoré žije vo svete vybudovanom pod zemou. Ľudia tam nežijú v realite ale v doménach,
kde sa môžu pohybovať, držať veci, cítiť. Sú akoby na dvoch miestach naraz. Do domén sa dostávajú prosredníctvom
multioka, ktoré majú nasadené na svojom ľavom oku.
Ariina mama je vedkyňa a musela odísť a Arii sa už dlhší čas neozýva.
Aria si robí starosti a s kamarátkou a troma chlapcami sa vyberú do nejakej pokazenej komory, odpoja si multioká a
chcú ísť nájsš jej mamu.
Po odpojení oka prvý krát uvidia veci naozaj.
V tej komore sa potom ale veci zvrtnu a Aria prežije ako jediná, ešte z jedným chlapcom, kôli ktorému tam vznikol taký zmätok.
Aria má aj záznam na multioku z toho, čo sa tam vlastne stalo.
Do komory sa dostal jeden barbar. Barbari sú ľudia, ktorí žijú na povrchu, lovia, majú svoje kmene...
Keby niekto z podzemia žil na povrchu, po čase zomrie.
Ten barbar vezme Ariine multioko a zachráni Ariu a odíde.
Ariu nájdu, obvinia je z toho, čo sa stalo a vyženú ju na povrch, aby tam zomrela.
Tam ju nájde barbar čo bol v komore a spolu uzavrú spojenectvo... Aspoň dočasne.
Aria nezomrie, čo jej je divné, pretože je podzemníčka. Medzi ňou a barbarom Sokolom sa všeličo stane a nakoniec dorazia na miesto, kde Aii opravia zničené multioko a Sokol sa vyberie hľadať synovca, ktorého mu uniesli podzemníci...

Great Gatsby

13. august 2012 at 15:11 | lucienne

Nie každý má v živote rovnaké možnosti...

Toto je myšlienka, ktorú by ste si mali z tej knihy zapamätať, aj keby ste si nezapamätali nič iné.
Kniha je o jendom chlapíkovi, ktorý sa nasťahuje do jedného domu a začne obchodovať s cennými papiermi.
Jaho sesternica býva neďaleko a má manžela a dcéru. Chodí k nej na návštevu a tam sa zoznámi s jednou golfistkou.
Jeho sesternici sa rúca manželstvo, manžel ju podvádza.
Na návšteve u sesternice sa chlapík dozvie, že jeho sused je akýsi boháč Gatsby, ktorýkaždý večer organizuje večierky.
Raz sa na taký večierok dostane aj ten chlapík a skamaráti sa s Gatsbym.
Tak sa to začne všetko vyvýjať a raz sa dostane na večierok aj chlapíkova sesternica a on zistí,
že s Gatsbym sú do seba dlho zamilovaní.
Na konci s Gatsbym neostane nikto, len ten chlapík...


Buhuhúúúú

12. august 2012 at 13:27 | lucienne
Opäť zavládla nuda a ja som už dlho nekreslila, tak som sa k tomu dokopala.
Kreslím veľmi rada, no keď som doma, nerobím to často.
Mám rozkreslené návrhy šiat na celú kolekciu, no ešte stále to nieje hotové.
Ale vzala som si moju obľúbenú knihu Kto chytá v žite a naskicovala alebo skôr načarbala som si jej
obal. Mám ho veľmi rada.

Capitol 23

11. august 2012 at 12:43 | lucienne
23
September 2014
Prázdniny celkom ušli no neprežila som ich ani s Vaness, ani s Justinom.
Vanessa som pomohla pobaliť veci a ostatné si viete predstaviť.
Lúčili sme sa so slzami, sľubmi a objatiami...
Justin príde až cez vianoce.
S Vaness aj s Justinom si píšeme cez skype a listy. Aspoň niečo.
Tak som prázdniny trávila s Mary, Ottom a ostatnými.
Will rastie ako z vody a z Johna sa stáva hrdý otec.
No ale o celých prázdninách sa vám tu rozpisovať nebudem. Aj tak by vás to asi nebavilo.
Nová škola je fajn, chodí tam aj Rue a Eva.
Pomaly sa mi vracia zmysel a chuť do života. Začala som na novej škole, chodímm na franinu, začala som opäť veľa čítať,
chodím von so skvelými kamošmi. Proste sa opäť dokážem baviť a nájsť na veciach niečo pozitívne.
Rozhodla som sa netrápiť tým, čo príde zajtra a nelámať si hlavu zbytočnými hlúposťami.
Minule som sedela s Mary a s Ottomv čajovni a super sme sa porozprávali.
Keď sme vyšli ja s Mary von, spýtala sa ma: ,,Videla si, ako sa na teba brácho pozeral? Asi sa mu páčiš.
To by bolo super, keby ste sa dali dokopy!" hovorila.
,,Myslíš? Ja neviem, ako sa na mňa pozeral..."
Keď mám pravdu povedať, Otto bol super. Veľmi chutný a milý. Páčil sa mi.
Mal pekné bledohnedé, skoro blond vlasy, no najkrajšie na ňom boli oči. Tie boli skvelé. Mali farbu ako karamelky!
Otto mi vždy bol ako starší brat. O rok starší.
,,Určite si to myslím!" vyhŕkla Mary. ,,Ja na bráchovi spoznám, keď sa mu niečo páči," žmurkla na mňa.
27.9.2014
Sedím na posteli a rozmýšľam.O tom všetkom. O škole, živote, Ottovi...
Už som sa s ním týždeň nevidela, no zajtra sa stretneme v kaviarni. Ktovie, či niečo bude...
*
No, takže idem vám všetko pekne zreferovať.
Škola je fajn, aj keď trochu náročná. Učitelia zatiaľ celkom vpohode. Zatiaľ!
Večer, deď som sa dodrvila franinu som šla do čajovne.
Dnes prišli skoro všetci z partie, tak sme si posadali okolo veľkého stola a bavili sme sa.
Celý večer som sedela vedľa Otta, ale nič som si nevšimla. Už som si začala hovoriť, že som si to celé nahovárala,
no keď som sa zberala domov, šiel aj Otto.
Mary nebola v čajovni. Bola chorá.
Mali sme s Ottom spoločnú cestu domov, lebo bývajú na vedľajšej ulici.
,,Tak ako v škole?" spýtal sa ma.
,,Ale...v pohode. Pomaly si zvykám," uškrnula som sa.
Chodí na ten istý gympel čo ja, no on je druhák. Je to taká veľká škola,
že som sa tam s ním tento týždeň vôbec nestretla.
,,Nechceš ísť ešte niekam?" spýtal sa zrazu Otto.
,,Ja....neviem," vyjachtala som zaskočene a v duchu som skákala od radosti, že som si to iba nenamýšľala.
,,No dobre," privolila som nakoniec. Bolo len deväť hodín, tak som šla.
Bol celkom teplý septembrový večer a my sme šli do cukrárne.
Bol to super večer. Prišli sme do cukrárne a Otto sa ma spýtal: ,,Čo si dáš?" pozrel na mňa.
,,No asi čokoládový zmrzlinový pohár."
,,Okej," povedal a objednal dva zmrzlinové poháre. Sebe objednal karamelový.
Bolo mi s ním príjemne. Fakt. Pri ňom som dokázala všetky starosti hodiť za hlavu.
,,Dáš si ešte niečo?" spýtal sa.
,,Uf, nie. Ale ďakujem. Bolo to super, celý večer," usmiala som sa.
Otto trval na tom, že všetko zaplatí. Nebral ohľad na oje protestovanie.
Cestou domov sme sa rozprávali o mnohých veciach. Dobre sa mi s ním rozprávalo.
Práve som myslela na to, či poviem o tejto našej schôdzke (či to bolo skôr rande?) povedať Mary, keď sa Otto ozval:
,,Povieme to ségre?"
Rozosmiala som sa.
,,Čo?" spýtal sa trochu obranne.
,,Nič, len som na to isté práve teraz myslela. No myslím, že by sme to mali nechať tak.
Vešať na nos jej to nebudeme ale keby sa pýtala, tak jej povieme." mykla som plecami.
,,Dobre," uškrnul sa Otto.
Prišli sme k ich domu, no on nezastal a povedal: ,,Odprevadím ťa."
,,Veď to je len jedna ulica," povedala som.
,,Ale aj na tej jednej ulici sa ti môže hocičo stať," povedal.
,,No, ty budeš úzkostlivý otec," zasmiala som sa.
O chvíľu sme oli pri našej bráničke.
,,Tak, ďakujem za krásny večer," poďakovala som sa mu.
,,Ale nemáš za čo. Bolo to super," usmial sa Otto a objali sme sa.
,,Pozdravuj Mary," rozlúčila som sa a odomkla bráničku.
,,Ahoj," povedal Otto a odišiel.
Pozerala som za ním, až kým mi na rohu uličky nezmizol z dohľadu.
Teraz som vo svojej izbe a rozmýšľam.Opäť.
Začína mi dochádzať čosi, čo som asi vedela, no aj tak ma to riadne zaskočilo.
Milujem Otta.

2012-Croatien

11. august 2012 at 12:40 | lucienne
Tak tu je zopár fotiek z dovolenky. Dala som si predsavzatie urobiť veľa krásnych fotiek, no nepodarilo sa...
Náš minidomček...
Zmrzlinka!!
Katedrála sv. Jakova v Šibeniku
Úžasná reštika na Pagu a ešte skvelejšie kalamáre...mňam!
Loď, s ktorou sme boli na výlete
Šibenik