Capitol 16

12. june 2012 at 20:25 | lucienne
16
Posledný školský deň ubehol rýchlo.
Všetci sme sa objímali, fotili sa, lúčili...
V šetko je to pekné no zároveň smutné. Vždy na konci som smutná.
Aj na táboroch som vždy na konci smutná. Vždy na konci tábora máme totiž prezentáciu fotiek z celého týždňa.
Prezentácie mám aj nemám rada. Zasmejem sa a poteším na veciach, ktoré sme prežili. A mám chuť plakať,
že sa to všetko končí.
A tak je to vždy.
S Vaness sme sa objímali asi 5 min. a povedali sme si, že sa cez leto budeme stretávať a niekam pôjdeme.
4th July, sobota:
Dnes Justin odchádza. On s mamou a so sestrou idú lietadlom a otec s jeho starším bráchom autom.
Jeho brat Thomas je o dva roky starší od Justina a jeho sestra Annie má 11.
Šla som s Justinom a Joshom na letisko.
Josh je Justinov najlepší kamarát. Aj keď sú baba s chalanom najlepší kamaráti, potrebujú aj dobrého kamaráta svojho
pohlavia. A Justin má Josha. Josh je veľmi fajn. Poznáme sa už dlho, lebo obaja sa kamarátime s Justinom, a teda aj spolu.
Josha poznám aj s Marinej strany. Mary je moja dobrá kamoška a aj susedka. Sú s Joshom do seba, no nedali sa dokopy.
Maťo je od nás o rok starší.
Na letisku bolo rušno, ako vždy.Prišli sme s predstihom.
Annie s Justinom šli odvážiť batožinu.Potom sme sedeli na lavičke a rozprávali sme sa.O hodinu sme museli vyjsť
na poschodie a tam sa rozlúčiť.Najprv som sa rozlúčila s Justinovou mamou a potom s Annie.
Tá plakala.S Annie sme si veľmi blízke, je ako moja malá sestrička.Vždy, keď Justin nestíhal, som s ňou chodila do kina,
alebo som s ňou proste trávila čas.Niekedy sme boli spolu všetci traja.
Rozlúčil sa s nimi aj Josh a oni už išli pomaly ku kontrole.
Potom som sa šla rozlúčiť s Justinom.Snažila som sa udržať slzy, ale nešlo to.
Podišla som k nemu, ale nevedela som, čo mám povedať.Čo si hovoria ľudia, najlepší kamaráti, keď sa musia rozlúčiť
na veľmi dlhú dobu? Ked vedia, že ich jediný kontakt bude celý rok iba skype a listy? Hovoria si, že si budú chýbať?
To už obaja dobre vieme. My si už nič nepotrebujeme povedať.Stačí nám pohľad, jedno objatie.Objatie,
ktoré nám bude musieť vystačiť do vtedy, kým sa opäť neuvidíme.Už nič viac netreba....
Na tomto letisku nechávam kúsok seba. Uzatváram tu jednu malú kapitolu môjho života. Už viem, že moja budúcnosť
nie je vedľa Justina, ale že si ju budem musieť ešte nájsť. Samozrejme, Justin v mojej budúcnosti bude,
ale nie ako partner.
Napriek tomu, že viem, že slová to len sťažia, sa k nemu rozbehnem a hodím sa mu okolo krku: ,,Och, Justin..."
On tiež napriek všetkému zašepká: ,,Budeš mi chýbať," zotrie mi slzy z tváre a pobozká ma.

 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement