Capitol 12

28. may 2012 at 18:11 | lucienne
12
Boli sme v Taliansku už 7 dní a nebolo všetko len krásne.
Bolo mi smutno za našou partou z kostola a hlavne za Justinom.Poslala som mu pohľadnice a listy, ale aj tak mi chýbal,
pretože som sa s nim nemohla porozprávať. Raz nečer, boli sme tu akurát siedmy deň, mi prišla SMS od Justina,
či mám prístup na internet a že ak hej, tak mu mám dať vedieť, či sa stretneme na skype.
Veľmi presne som vedela, kde budem môcť ísť na počítač a vedela som aj, že to povolenie mi dá len John.
Aj tak som sa už predtým chcela s ním porozprávať. No nemám veľmi odvahu. Ale nakoniec som sa odvážila a varavela si,
že sa s ním porozprávam a spýtam sa ho, či mi môže požičať počítač. Pri troche šťastia Justinovi napíšem už dnes a
možno sa uzmierim s Johnom.
Zaklopala som na dvere vedľajšieho apartmánu a otvoril mi John.
,,Je tu naša triedna?" spýtala som sa ho.
,,Nie," odpovedal John.
,,Dobre, tak...môžem ísť ďalej?"
John sa zatváril prekvapene a pustil ma dnu.
On s našou triednou mali totiž jeden spoločný apartmán.
,,Ja...." začala som. ,,Chcela by som sa vám ospravedlniť za to...Za to, čo som vám predtým uhm...Minule povedala.
Prepáčte," sklopila som zrak.
,,To je v poriadku," povedal. ,,Ani som nečakal, že to prijmeš nejak inak a ešte raz sa ti ospravedlňujem.Viem,
že je to pre tebe ťažké.Nemusíš ma brať ako svojho otca.Budem pre teba iba niekto, kto si vzal tvoju matku.
Alebo pri najlepšom ma budeš stále vnímať ako niekoho, s kým sa dá dobre porozprávať a kto je tu pre teba..." povedal
John.
,,Ja vás ani inak vnímať neviem.Vždy budete pre mňa niekto, koho mám rada a kto mi rozumie.
Ďakujem vám.Ani ja nehovorím, že to bude hladké. Ale skúsim vyvinúť aspoň nejaké úsilie."
,,Som rád, že sa to aspoň trochu dalo do poriadku.A hovor mi prosím ťa John.Samozrejme, v škole nie,
ale doma mi predsa nebudeš hovoriť pán učiteľ..." zasmial sa.
,,Dobre, John," usmiala som sa. ,,A mám ešte ednu prosbu. Môžem dnes večer použiť tvoj počítač?Potrebujem ísť na chvíľu
na skype a niečo môjmu kamošovi..."
,,Justinovi?" spýtal sa John.
,,Áno," odpovedala som prekvapene.,,Odkiaľ ho poznáte?" spýtala som sa.
,,Tvoja mama mi o tebe rozprávala a o ňom tiež veľa hovorila.Jasné,že môžeš ísť!" povedal.
,,Ďakujem.Veľmi."
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement