Capitol 8

10. april 2012 at 20:44 | lucienne
8
V polke mája som bola zúfalá.S Vanessou sme si sľúbili, že keď sa vráti zo sústredka, budeme mať žhavé témy na bavenie.
U nás žhavé témy znamenajú chalani.=D
Okrem školy mám ešte strašne veľa kamošov z kostola.U nás v kostole sú pekný chalani a vždy v piatok chodíme na omšu.
V piatky sú na omši len mladý.Po omši vždy ideme do kaviarne ktorá je hneď pri kostole.Takže núdza o chalanov nie je.
Ale odkedy Vaness odišla,je to ešte horšie.
Za tri týždne ideme do Talianska S JOHNOM.Takže sa fakt "teším".
Keď som po konci vyučka čakala v škole na výtvarnú, šla som do čajovne.Vškole máme čajovňu a každý štvrtok ju robia
nejaké decká.Z nižších ročníkov.Je fajn si tam posedieť, keď na niečo čakáš.
Bola som v čajovni a sedela som s Rue.Je to moja spolužiačka a tiež veľmi dobrá kamoška.
Vedľa pri stoles sedel John s oteckom nejakého dievčetka a rozprávali sa.
Odkedy som sa dozvedela o ňom a mojej mame,vyhýbam sa mu.Samozrejme, na angličtine sa to nedá,ale inak hej.
Otec dievčatka sa akurát zdvihol od stola a bral dcéru domov.
,,Katnip?" ozval sa. ,,Môžem sa s tebou porozprávať?" spýtal sa ma John. Do kelu.
Vedela som, že dlhšie to už odkladať nemôžem a Rue by bolo asi čudné, keby som Johna ignorovala.Nikto z našej
triedy okrem Vanessy o tom nevie.Presadla som si teda oproti Johnovi a snažila som sa byť pokojná.
,,Čo potrebujete pán učiteľ?" nikto nás asi nepočul, lebo každý bol ponorený do debaty a bol tam hluk.
John na mňa pozrel. ,,Prepáč mi to.Prepáč, že si sa to dozvedela tak neskoro..." povedal potichu.
,,Myslíte, že jediným prepáč sa to všetko vyrieši? Ste môj učiteľ angličtiny!" vyprskla som.
,,Viem.Myslel som si,že na to budeš reagovať takto.Vravel som to tvojej mame hneď, ako sme s tým začali.Vravel som jej,
nech to radšej ukončíme, ale ona ma presvedčila, že to vezmeš v pohode, že sa s tým vyrovnáš.Súhlasil som.Súhlasil som
pretože...pretože ju milujem.Veľmi," povedal a trochu sa začervenal.
,,Lenže ja...ja som vám dôverovala!Boli ste jeden z mála ľudí, ktorý ma dobre poznajú,vedia ma potešiť a z ktorými sa
viem dobre porozprávať..." hlesla som.
,,Bol by som rád, keby to aj tak ostalo.Pozri, ja nechcem aby si mi hneď teraz hovorila oci,alebo aby si sa tak ku mne
správala..." nedopovedal,lebo som mu skočila do reči. ,,NIKDY vám nepoviem otec! Nikdy ste môj otec neboli a ani nebudete!"
povedala som nahlas a odišla.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement