Capitol 7

7. april 2012 at 13:15 | lucienne
7
Na začiatku apríla sa to všetko len zhoršilo.Dozvedela som sa dve správy.
Jedna bola,že Vanessa odchádza na celý máj na herecké sústredenie.Je to nejaké stretnutie z hereckého krúžku.
Bude tam mať aj školu a tak...
A tú druhú som sa dozvedela včera a hneď v škole som šla za Vanessou.
,,Vaness,na toto sa musíš posadiť," povedala som jej hneď ako som prišla. ,,Čo sa deje?" pýtala sa ma zmätene.
Šli sme do rohu triedy kde nikto nebol.Posadili sme sa.Do začiatku vyučka bolu ešte 20 min.
,,Včera mi mamka povedala,kto je jej priateľ."
,,Čo??Kto je to?Všetko mi hneď povedz!Poznám ho?Videla si ho už?Koľko ma rokov?Ako vyze..." ,,Vanessa, dosť!Všetko ti do
podrobna vyrozprávam," prerušila som ju.
Začala som rozprávať a myslela som na včerajší večer....
Bola som vo svojej izbe,keď ma mamka zavolala do pracovne.
,,Katnip, musím ti niečo povedať.Takže...mám priateľa.A prosím,kým ti poviem zvyšok,chcem sa ti ospravedlniť,že som ti to
nepovedala skôr.Teraz toho bude na teba veľa a ľutujem to.To som nechcela..." na chvíľu sa zamyslela a potom pokračovala:
,,S Johnom sa ideme v lete brať...Teda, aspoň by sme chceli..."
Pozrela na mňa.Chvíľu som nemohla chytiť reč ani dych.Potom som nahlas vybuchla: ,,S Johnom?! Je to..." nemohla som
dokončiť. ,,Áno, je to tvoj učiteľ angličtiny.Prepáč mi.Mala som ťa na to všetko pripraviť skôr, ale bála som sa ako
zareaguješ.Johna naozaj milujem.Dúfam,že to pochopíš.Bez neho by nemal môj život význam..."
Ale áno mami, celkom ťa chápem...Mne sa zas páči Robbie a nie som s ním...Aj keď je to trochu iné...
Bože,moja mama a môj učiteľ angličtiny.Bola som na mamu nahnevaná.Asi pre Johna alebo...Neviem prečo...Možno preto,že som
ju naozaj strácala.Náš vzťah.Celé sa to vo mne za posledné mesiace nahromadilo a nahnevane som vybuchla.
,,Nenávim ťa!!Tak buďte šťastný...!!"povedala som ironicky,zabuchla som dvere a vybehla do izby...
Po celý čas čo som hovorila,na mňa Vanessa vyvaľovala oči.Potroch minútach chytila reč a vybuchla: ,,Čože?!"
,,Je to hrozné!Veď je to môj učiteľ angličtiny a ešte večera to bol niekto,kto mi rozumel,vedel ma potešiť a bol to môj
najobľúbenejší učiteľ..."
,,A teraz je to pre teba kto?"spýtala sa ma Vanessa.
,,Neviem...Teraz ho nenávidim.Nechápem ako to,že som to nezistila už skôr.Celý rok!Celý rok spolu chodili a ja som to
nezistila..."
,,Katnip,budeš ho nenávidieť len preto,že miluje tvoju mamu a bude tvoj otec?Skús sa od toho odosobniť..."
,,Vanessa!Nenazývaj ho mojim otcom.Nikdy ním nebol,nie je a ani nebude!Stále je to ten John,ktorého poznám,ale už ho vidím
z úplne iného pohľadu.Nechápeš?!" hovorila som zúfalo.,,Už sa s ním nikdy nebudem rozprávať tak,ako keby bol môj dobrý
učiteľ a človek čo ma chápe! Už ho tak nebudem,nedokážem vnímať..."
,,Tak sa o to aspoň pokús..." povedala Vaness smutne a šla si sadnúť na svoje miesto.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement