Capitol 4

4. april 2012 at 20:58 | lucienne
Hello, mám super správu! Dopísala som svoju knihu.Super! Má 48 kapitôl.Teraz ju prepisujem do PC. Tak vámm ju tu postupne budem dávať.Dúfam, že sa vám zatiaľ páči...
4
3.11.NOVEMBER,Utorok
Dnes mám narodeninovú oslavu.Pozvala som nejaké baby zo školy a potom iné kamošky...
Tak ako každý deň,aj dnes sme s Vanessou predebatovali každú prestávku.Hneeď ako sa skončila prvá hodina,som za ňou
utekala.
,,Čo pre mňa máš?" zvedavo som nakúkala do darčekovej tašky.,,Noooo...uvidíš." povedala tajuplne Vaness a odstraňovala
tašku z môjho dosahu.
Chvíľu sme sa škriepili a potom zaletel náš rozhovor ku chalanom.
Presnejšie k Robbiemu a Lukovi. ,,No tak,povedz mi viac o tom tvojom Robbiem..." vyzvedala tajuplne Vanessa a uškrnula sa.
Prevrátila som oči: ,,Nie je to môj Robbie..."vzdychla som si a pokračovala.,,Ja neviem...čo chceš vedieť?Poznám ho od
konca piateho roočníka,odkedy som ho prvý raz videla páči sa mi,chodí na vyšku na právo do prvého ročníka,hrá na akordeón,
má hnedé,krátke a trošku kučeravé vlasy,hnedé oči...Má nádherné oči...ale chodí s jednou mojou kamoškou Veronnicou..."
pokrčila som plecami a pozrela som na Vanessu.,,Mám ho rada,ale viem,že z toho nič nebude.S Veronnicou sa podľa mňa
nerozídu.Oni patria k sebe ale aj keby sa rozišli...Ja im to prajem.Viem,že tam niekde nájdem aj svojho princa..."zasmiala
som sa.
,,Asi máš pravdu,"povedala Vanessa.,,Ja som na tom s Lukom tiež podobne.Až na to,že on si myslí,že mám 18 a ja mám pri tom
len 14.Flirtijeme spolu,ale tiež si nemyslím,že to bude niečo viac.Ale mám rada,keď môžem chalanov naťahovať...Vždy si
myslia,že to myslíš vážne a ty si z nich iba ribíš srandu...heh."
,,Poznám,poznám,o tom mi ani nemusíš hovoriť...chalani sú niekedy taký naivní..."
Vanessa chcela ešte niečo povedať ale prišla k nám učiteľka a zavolala si Vanessu,že jej musí niečo povedať.Vanessu som do
konca vyučka nevidela.Po vyučovaní za mnou prišiel John,náš učiteľ angliny.
,,Katnip,Vanessa chcela,aby som ti to povedal.Jej strýko myl autonehodu.Neprežil to...Nerozširuj to prosím ťa dalej.Vanessa
na to nie je pripravená,"pozrel na mňa a keď videl ako sa mi do očí tlačia slzy,objal ma.Vanessin ujo bol jej
najobľúbenejší člen rodiny.Bol ako jej druhý otec...Ona ho tak brala...Raz som sa s ním stretla a bol to fakt úžasný
človek.
John mi podal vreckovku.Bola som rada,že v triede už nikto neostal.Bože,Vanessa sa musí cítiť príšerne...Svojho
strýka mala strašne rada.Niekedy som jej to závidela...Má veľa strýkov,otca,bratrancov...
Ja už otca nemám...Vlastne,s mamou ani neboli zobratý.Mali ma keď mali osemnásť.Keď som mala pol roka,rozišli sa a otec
spáchal samovraždu.S mamou vychádzame veľmi dobre,sme ako kamarátky...Slavomír zatiaľ vytiahol ešte jednu vreckovku,lebo
sa mi slzy ešte nezastavili.
Bola som rada,že je môj učiteľ.Chápe mladých ľudí a je úplne iný ako ostatný učitelia.A dobre sa s ním rozpráva.
Ako som si utierala slzy,začalo mi čosi dochádzať.Obdobie strát,depresií a nepochopení sa blíži a to,čo bolo doteraz,bola
len maličká časť toho všetkého.Teraz to len začína.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement