Capitol 11

25. april 2012 at 20:27 | lucienne

11
Nastúpili sme do lietadla a už sme leteli do Talianska. Na letisku sme s Vanessou, Tanyou a Laurou stretli takého
krásneho chalana. Njprv to vyzeralo, že bude letieť do Talianska ako my, ale nakoniec neletel.Škoda...
No, ale veď koniec koncov, v Taliansku na nejakých pekných chlapcov určite naďabíme.
Cesta lietadlom mi s Vanessou ubehla celkom rýchlo. V podstate celých tých 10 dní ubehlo celkom rýchlo.
S Vaness s me v Taliansku zopár super vecí prežili. Napríklad: Vymysleli sme, že sa budeme s každým z našich spolužiakov
objímať a, že každý musí mať aspoň 10 objatí za deň.
Tento ,,rituál" objatí sme rozšírili do celej triedy a odrazu sme sa každý deň objímali.Každýs každým.
Vymysleli sme si aj taký super pozdrav.Pri koloseu sme si kúpili magnetky s Marilyn Monroe,Audreynou, Beatles...
A aj suprové okuliare.Pred tým, než sme šli do kolosea, sme si šli pozrieť forum romanum.
Keď sme tam boli, chalani našli taký veľký kameň a šplhali naň. Zrazu naša učiteľka s Johnom šli ďalej a my ostatní
sme za nimi zaostali.Chalani rýchlo zliezli a podaktorí za nimi bežali a dobehli ich.Takých šesť ľudí-medzi nimi som bola
aj ja s Laurou a Vanessou-sme šli pomalšie a pri takej fontánke sme sa zastavili napiť a nabrať si vodu.
Keď sme vyšli po schodíkoch hore kam vyšiel zvyšok triedy s učiteľkou, ich sme tam už nec´videli.
Bola to veľká plocha a nejaké budovy a ich tam už nebolo.Je pravda, že už tam bolo aj veľa ľudí, ale nikde sme nevideli
oranžový klobúk našej učiteľky a ani nič podobné, čo by nám ukázalo kde sú.
Šla som s Laurou a Vaness za zvyškom, čo s nami zostal. Bola tam Sophie,Elias a Jake. Tak sme sa šli ešte napiť.
Potom sme sa tam spolu fotili a varaveli sme si, že prídeme k východu a počkáme na nich.
Pri východe bolo také dlhé široké schodisko na ktoré sme si sadli.Jake navrhol, aby sme začali spievať.
Tak sme spievali anglické pesničky, ktoré sme sa naučili na angličtine.A ešte jednu talianskú čo sme vedeli.
Ľudia naokolo sa usmievali a tlieskali nám. Boli milí.Tak sme tam sedeli asi 20 minút a zrazu sme začuli, ako nás niekto
volá.Bola to naša triedna.Stála pri východe a kričala na nás.Vyšli sme vom a ona nám vysvetlila, že oni vyšli
iným východom.My sme jej zas vysvetlili, že sme sa len napili a šli sme za nimi, ale ich nebolo.
Keď sme už boli v koloseu, zistili sme, že tam ostala Vicky. Tak sme sa ja a Johnom a s Jakom po ňu vrátili.
Bola som Johnovi vďačná, že mi nič nevyčítal. Viem, že nejaký iný rodič by mi hneď dával kázeň, že sa mám držať pri ňom
a bla,bla,bla... John ale taký nie je.Všetko berie v pohode.
Zaujímavé, ako som sa naňho teraz vedela pozrieť.Ako na môjho otca.A zároveň som vedela, že aj keby môj otec bol,
nikdy by
nebol ako ostatní otcovia.Vedela by som sa s ním porozúrávať otvorene a o hocičom.
Došli sme opäť k forum romanum a tam nás už pri vchode čakala Vicky.Veľmi mi odľahlo, že tam naozaj bola.
Mali sme šťastie.Cestou späť som sa rozprávala s Jakom. Aj s ním sa dobre rozpráva.
Do hotela sme šli večer autobusom.Na autobusovej stanici sme sa začali s Vaness rozoberať našu častú tému.
Nejakou náhodou bol s nami aj Jake, ktorý tieti neše tajné a súkromné rozhovory počúval.
S Vanessou sme na seba pozreli, ale nakoniec sme si obidve povedali, že Jake môže počúvať, veď on to aj tak nerozšíri.
A navyše, vnímal len tak napoly...
,,Mám jedného dobrého kamaráta a mimule, ty kokos, som zistila, že je domňa!Strašné!" hovorila Vanessa a ja som mrkla
očkom na Jaka.Tieto naše debaty ho očividne bavili =D
,,Vieš, tak som mu vravela, že ja akože nechcem nič viac a ešte stále sme fajn kamaráti.Ale minule došiel k nám domov
a otec mu hneď dal takú kázeň.Úplne ho najprv vyspovedal odkiaľ je,odkiaľ je jeho celá rodina,čo robia,kde bývajú,
aké má známky v škole,čo so mnou plánuje...To bolo hrozné!
Chudák, už chodíme len k nemu.Aj keby som si udržaka nejakého chalana,tak po takom vystúpení s otcom ho hneď odstraším,"
rozhorčovala sa Vaness.
,,Súcitim s tebou.Síce s Justinom mám výhodu, lebo sa poznáme už od škôlky, ale tých kázni som sa už napočúvala!"
povedala som.
Obidve sme pozreli na Jaka a vybuchli sme do rehotu na výraze jeho tváre. Ten teda bol prekvapený, že čo všetko sa
tu nedopočuje.
V autobuse sme si sadli tak do zadu, ďalej od ostatných. Samozrejme, bol s nami aj Jake. Začali sme rozoberať
pekných chalanov ktorých poznáme, alebo s ktrorými sme sa stretli. A najviac takých, s ktorými sme prežili nejaký
románik, aj keď len krátky.Potom sme trošku zvrtli tému a bavili sme sa o chalanoch ktorí sú celkom zlatí a dajú
sa naťahovať. O takých potencionálnych obetiach.
,,Hmm, aj taký Jake, toho by sa dalo tak dobre ponaťahovať, je zlatý... taký nevinný a vnútri diablik...hmm...mňau...!"
zachichotala sa Vaness.
Zasmiala som sa a pozrela na Jaka. ,,Máš pravdu," povedala som jej.
Jakub na nás pozrel a spýtal sa: ,,Čo som zmeškal?"
,,Niiiič...vôbec nič,kdeže...iby naše obvyklé žvásty..." zahovárali sme a keď sme na seba pozreli, rozchichotali sme sa.
Zistila som, že v Taliansku boli jedny z najlepších zážitkov práve cesty v autobuse. Táto cesta s Jakom a Vanessou...
A raz sme sa v autobuse vracali do apartmánu a oproti mne a Vaness sedeli taký dvaja chalani. Jeden, vo fialovom
tričku bol strašne krásny a skoro celú cestu sme sa na seba pozerali. Zopár krát sme sa na seba usmiali a keď odchádzal,
zakýval mi. Keď vystúpili, Vanessa vybuchla.
,,Pane Bože! Videla si, ako na teba pozeral? Mala si si vypýtať aspoň číslo, alebo meno na skype, ak mal..." zadúšala sa.
,,Ale, neblázni," začervenala som sa. ,,Veď ho už nikdy neuvidím..."
Ale bol veľmi pekný. To sa musí uznať.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement